Do triedy 5.C pribudol nový spolužiak – Jožko. Býva pod Tatrami a jeho veľkou záľubou je futbal. Hoci vie, že mu to na ihrisku nejde vždy najlepšie, futbal miluje a teší sa na každú príležitosť, keď si ho môže po vyučovaní zahrať.
Čo sa však stane, keď sa mu spolužiaci začnú vysmievať? Pre staršie kopačky, nepresné prihrávky či nešikovnosť pri hre? Ich slová ho postupne zraňujú a oberajú o radosť z toho, čo má rád.
Práve takýto príbeh sme si so žiakmi predstavili počas triednickej hodiny. Každé nepríjemné slovo symbolizovalo jedno pokrčenie papiera. Keď si žiaci uvedomili, ako veľmi mohli Jožkovi ublížiť, postupne sa mu začali ospravedlňovať. Papier sme sa pokúsili opäť vyrovnať. Záhyby však zostali...
A vtedy prišlo najdôležitejšie uvedomenie. Aj keď sa ospravedlníme, niektoré slová už nedokážeme vziať späť. Môžeme napraviť svoje správanie, prejaviť ľútosť a snažiť sa získať dôveru späť, no jazvy na duši nemusia zmiznúť tak rýchlo.
Z aktivity sme si odniesli dôležité posolstvo. Skôr než niečo povieme, skúsme sa zamyslieť, ako by sme sa cítili na mieste druhého človeka. Veď každý z nás chce byť prijatý, rešpektovaný a cítiť sa medzi spolužiakmi bezpečne.
Pretože trieda nie je len miesto, kde sa spolu učíme. Je to miesto, kde sa učíme byť ľuďmi.
Spracovala: Mgr. Glovňová