Na pohľad je to len obyčajný zemiak, no keď ho ponoríme do slanej vody, začne sa s ním diať niečo zvláštne. Po chvíli sa zmenší a stratí svoju pevnosť. Ak však rovnaký kúsok vložíme do čistej vody, zostane tvrdý a pružný ako predtým. Čo sa tu vlastne stalo? Za všetko môže osmóza – prirodzený pohyb vody cez bunkovú stenu. Voda sa vždy snaží vyrovnať rozdiely v koncentrácii, a preto zo zemiakových buniek uniká do slaného roztoku. Tento jednoduchý pokus krásne ukazuje, že aj rastlinné bunky reagujú na svoje prostredie.
Spracovala: Mgr. Malegová