ŠkVP

 

2.1 Pedagogický princíp školy

Školský vzdelávací program má žiakom pomôcť utvárať a rozvíjať kľúčové kompetencie,  poskytnúť spoľahlivý základ všeobecného vzdelania a vzbudiť záujem a potrebu zmysluplnej aktivity a tvorivosti.

Školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ vychádza z procesu postupného prechodu žiaka z predškolského vzdelávania a z rodinnej starostlivosti na školské vzdelávanie. Škola musí vytvárať  priaznivé podmienky pre slobodný a tvorivý prejav detí, rozvíjať ich talent a schopnosti, viesť ich k  osvojovaniu si základných komunikačných, pohybových a sociálnych zručností. Dôraz sa kladie na vytváranie pozitívnej pracovnej atmosféry a prežívanie pocitu úspechu.

Primárne vzdelávanie poskytuje základ pre postupné rozvíjanie nasledujúcich  kľúčových kompetencií žiaka:

• pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa;
• vyjadruje sa súvisle písomnou aj ústnou formou, v materinskom, štátnom jazyku;
• rozumie najzákladnejším slovným spojeniam v anglickom jazyku a dokáže ich používať;
• využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách;
• vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené s využívaním internetu a médií;
• získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami;
• dokáže aplikovať osvojené prírodovedné a spoločenskovedné poznatky vo svojej činnosti, v starostlivosti o seba a druhých;
• rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností;
• váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať;
• správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám;
• má vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu, ľudovým tradíciám a umeniu, s ktorými sa stretáva vo svojom živote;
• dokáže byť tolerantný, snaží sa pochopiť druhého, pozná a toleruje jeho kultúru, tradície, spôsob života;
• uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných.

 

Školský vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ vychádza z procesu postupného prechodu žiaka z primárneho vzdelávania na nižšie sekundárne a postupne k príprave žiakov na stredoškolské štúdium. Základom je súhrn vedomostí, zručností, schopností získaných v jednotlivých vzdelávacích oblastiach učebného plánu, medzipredmetový prístup pri ich osvojovaní, tvorivé, kritické a analytické myslenie ako aj schopnosť prepojiť teóriu s praxou. Dôležité je uplatňovanie princípu spolupráce, vzájomného porozumenia a tolerancie, humanizmu a demokratickosti vo vzťahu učiteľ – žiak.

Absolvent nižšieho stredného vzdelávania disponuje nasledujúcimi základnými kompetenciami:

• pozná a uplatňuje efektívne techniky učenia sa a osvojovania si poznatkov;
• vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou;
• využíva cudzí jazyk na úrovni používateľa základov jazyka;
• používa matematické postupy a vedomosti pri riešení praktických problémov, je schopný aplikovať osvojené matematické modely logického a priestorového myslenia;
• používa informačné a komunikačné technológie pre potreby učenia sa a pre svoj život;
• vyhľadá a využije viaceré informácie a možnosti pri plánovaní úloh a riešení problémov s uplatnením zásad kritického myslenia;
• dokáže aplikovať osvojené poznatky a metódy prírodných vied vo svojom živote;
• uplatňuje osvojené základy pre efektívnu spoluprácu a komunikáciu v skupine;
• posúdi svoje silné a slabé stránky s ohľadom na svoje ďalšie vzdelávanie a budúce profesijné záujmy;
• chápe dôležitosť ochrany svojho zdravia a uprednostňuje základné princípy zdravého životného štýlu v každodennom živote;
• uvedomuje si význam kultúrneho dedičstva a umenia vo svojom živote a živote celej spoločnosti;
• prijíma rozmanitosť ako prirodzenú súčasť spoločnosti;
• pozná a uplatňuje svoje práva a rešpektuje práva iných;
• má predpoklady stať sa aktívnym občanom v národnom i globálnom kontexte.

Získané kompetencie žiaka menia svoju kvalitu (rozvíjajú sa) v priebehu jeho ďalšieho vzdelávania.

 

​​​​​​​2.2 Zameranie školy a stupeň vzdelania

Základná škola na Važeckej ulici je školou spájajúcou vedomosti, šport a umenie. Hlavným cieľom je vytváranie čo najvhodnejších personálnych, materiálno – technických, bezpečnostných, zdravotných a hygienických podmienok na dosiahnutie splnenia cieľov a kľúčových kompetencií vytýčených pre žiakov.

 

Zameranie školy pre 1. stupeň ZŠ

• vyučovanie 1. cudzieho jazyka (angličtiny) od 1. ročníka
• základné rozvíjanie telesnej zdatnosti a rozvoj športového nadania

• vyučovanie tenisu
• školský projekt Školská športová olympiáda
• celoslovenský projekt TIPOS Minihandball Liga

• posilňovanie matematickej a prírodovednej gramotnosti navýšením 1 hodiny matematiky v 2. a 3. ročníku

• rozvíjanie finančnej gramotnosti prostredníctvom školského projektu Ako byť kamarát s peniazmi
• rozvíjanie digitálnej gramotnosti prostredníctvom informatickej výchovy
• rozvíjanie komunikačných jazykových schopností a čitateľskej gramotnosti napr. :

• tvorivé čítanie a písanie  1. 4.  ročník      
• spolupráca s Knižnicou  P. O. Hviezdoslava
• diagnostika čítania žiakov 3. a 4. ročníka

• poskytovanie širokého spektra záujmových útvarov podľa záujmu žiakov
• rozvíjanie kultúrnej gramotnosti navštevovaním divadla, kina, výchovných koncertov, múzeí a pod.
• podpora zdravého životného štýlu napr. prostredníctvom prednášok Zdravý úsmev realizovaných študentmi  PU
• rozvoj environmentálnej výchovy v školskom projekte Aby naša Zem mala sviatok každý deň
• poskytovanie základov dopravnej výchovy prostredníctvom školského projektu Bezpečne na ceste
• rozvíjanie praktických zručností a schopností
• formovanie zdravej sebadôvery, sebavedomia, sebahodnotenia, empatie a schopnosti pracovať v kolektíve
• absolvovanie plaveckého výcviku v 3. ročníku
• pobyt v ŠvP

 

Zameranie školy pre 2. stupeň ZŠ

• prehlbovanie komunikačných schopností (ústnych i písomných) v materinskom štátnom jazyku a čitateľskej gramotnosti

• navýšenie 1 hodiny slovenského jazyka a literatúry v 5.,6. a 7. ročníku za účelom rozvíjania a podpory čitateľskej gramotnosti a  čítania s porozumením
• organizovanie aktivít a súťaží podporujúcich  čitateľské zručnosti:  Piknikové čítanie, Čitateľský maratón, Najkrajší čitateľský denník a pod.

• rozvíjanie získaných jazykových schopností v anglickom jazyku
• vyučovanie 2. cudzieho jazyka od 7. ročníka
• posilnenie finančnej gramotnosti
• vyučovanie výtvarnej  výchovy s posilnením disponibilnou hodinou v 5. a 6. ročníku
• prehlbovanie prírodovednej a matematickej gramotnosti voliteľnými hodinami v predmetoch matematika (5.,6.,7. a 8. ročník), informatika (9. ročník), biológia (6., 9. ročník) a fyzika (9. ročník) s dôrazom na prepojenosť s praxou
• prehlbovanie telesnej zdatnosti v rozličných športových disciplínach so zreteľom na rozvoj fyzickej kondície a upevňovania zdravia
• absolvovanie lyžiarskeho výcviku v 7. ročníku
• rozvíjanie správneho i tvorivého chápania rozličných druhov umenia a kultúry, prehlbovanie kultúrnej gramotnosti navštevovaním výchovných koncertov, divadelných a filmových predstavení, múzeí, galérií a pod.
• využívanie kreativity, talentu záujmu žiakov poskytovaním širokej škály záujmových útvarov
• formovanie vlastného sebavedomia, ale aj pocitu spolupatričnosti k triede a škole

 

​​​​​​​2.3 Profil absolventa 1. stupňa ZŠ 

Charakteristika absolventa

Absolvent nadobudol a má osvojené:

• základné matematické, čitateľské, pisateľské a prírodovedné gramotnosti,
• základy telesnej zdatnosti,
• základy vzťahu k umeniu a kultúre,
• základné praktické zručnosti a samoobslužné činnosti,
• osvojené základy používania štátneho jazyka,
• základné komunikačné schopnosti v anglickom jazyku,
• základy správnych foriem a techník učenia sa,
• základy správnych etických postojov a morálnych hodnôt.

Kľúčové kompetencie absolventa

Absolvent má osvojené základné jazykové, komunikačné, matematické, prírodovedné, informačné, komunikačné, sociálne, kultúrne a osobné spôsobilosti, teda má byť schopný primerane svojmu vzdelaniu, schopnostiam a veku:

• súvisle písomne a ústne komunikovať v štátnom jazyku,
• vyjadrovať svoj názor, argumentovať a diskutovať,
• pochopiť zmysel čítaného či počutého textu a interpretovať ho,
• používať cudzí jazyk v bežnej komunikácii, chápať čítaný či hovorený text, mať osvojené základné gramatické pravidlá a využiť ich v písomnom i ústnom prejave,
• používať osvojené matematické, logické a prírodovedné poznatky pri riešení praktických problémov,
• získať schopnosť využívať základné zručnosti práce s počítačom a internetom pri riešení problémových úloh vo vyučovaní, v každodennom živote a elektronickej komunikácii,
• mať osvojené prvky telesnej zdatnosti v základných športových disciplínach (gymnastika, atletika, loptové hry, plávanie,...),
• mať schopnosť vytvárať správne sociálne vzťahy so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi na báze priateľstva, úcty, vzájomného rešpektovania,
• vedieť empaticky pochopiť druhého   a pomôcť mu,
• uvedomovať si vlastné silné i slabé vlastnosti, využívať svoj talent, schopnosti a záujmy v rozvoji samého seba, ale i v prospech kolektívu,
• vedieť tvorivo a aktívne pracovať a komunikovať v skupine,
• používať základy slušného spoločenského správania,
• uvedomovať si svoje práva a povinnosti,
• starať sa o svoje fyzické a psychické zdravie,
• mať schopnosť vnímať a chápať umenie a kultúru,
• rozvíjať vlastné umelecké vlohy a zapájať sa d o kultúrnych podujatí,
• získavať zdravé sebavedomie a sebadôveru, budovať svoj pozitívny obraz.

 

Absolvent 1. stupňa ZŠ absolvovaním výchovy a vzdelávania podľa ŠkVP ISCED I získava vysvedčenie, na ktorom je v 4. ročníku uvedené v doložke „Žiak získal primárne vzdelanie“.

 

​​​​​​​2.4 Profil absolventa 2. stupňa ZŠ

Charakteristika absolventa

Absolvent nadobudol a má osvojené:

• komplex vedomostí, schopností a zručností z jednotlivých vzdelávacích oblastí s využitím medzipredmetových vzťahov,
• základy osobnostných hodnotových názorov a postojov pre ďalší profesijný, občiansky i osobný život,
• základy tvorivej aplikácie teoretických poznatkov pre praktickú realizáciu a uplatňovanie v každodennom živote,
• základy praktických činností a skúseností,
• základy telesnej zdatnosti a starostlivosti o svoje zdravie,
• základy kultúrnej gramotnosti,
• základy správneho používania štátneho jazyka,
• komplex poznatkov a komunikačných schopností používať jeden cudzí jazyk a základy komunikácie a znalosti v druhom cudzom jazyku,
• základy správneho postoja k sebaučeniu a celoživotnému vzdelávaniu.

 

Kľúčové kompetencie absolventa

Absolvent má osvojené základné jazykové, komunikačné, matematické, prírodovedné, kultúrne, informačné, komunikačné, sociálne, občianske, pracovné, telesné a osobnostné spôsobilosti, teda má byť schopný primerane svojmu vzdelaniu, schopnostiam a veku:

• aplikovať jazykové poznatky v ústnom i písomnom prejave, používať štátny jazyk ako základný komunikačný nástroj v osobnostnom, pracovnom i občianskom živote,
• efektívne používať jeden cudzí jazyk v písomnej i hovorenej forme,
• používať 2. cudzí jazyk v bežnej komunikácii, chápať čítaný a hovorený text,
• aplikovať čitateľskú gramotnosť v praktickom živote,
• používať matematické myslenie na logické, analytické a tvorivé riešenie problémov každodenného života,
• využívať prírodovednú gramotnosť v praxi,
• používať digitálnu, informačno-komunikačnú gramotnosť pri štúdiu, získavaní informácií, pri osobnej komunikácii a súčasne vedieť aplikovať tieto poznatky pri samotnej tvorivej práci v základných programoch,
• vedieť prezentovať svoju prácu, názory, diskutovať a verejnosti adekvátnym ústnym či písomným prejavom,
• používať kreativitu pri využívaní svojho nadania  a prezentovaní svojho talentu na verejnosti,
• prepájať svoje osobné záujmy so záujmami tímu, školy, resp. spoločnosti,
• používať v praktickom živote zásady demokracie, humanizmu, tolerancie a antidiskriminácie,
• využívať mravné hodnoty vo vzťahu k ostatným,
• uvedomovať si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,
• starať sa o svoje fyzické i psychické zdravie,
• vedieť aplikovať pracovné a technické vedomosti a zručnosti v bežnom živote,
• mať osvojené prvky telesnej zdatnosti v rozličných športových disciplínach (gymnastika, atletika, loptové hry, plávanie, lyžovanie,...),
• vnímať, chápať i tvorivo využívať umenie a kultúru,
• chrániť prírodné, historické a kultúrne dedičstvo,
• uvedomovať si potrebu autonómneho učenia ako prostriedku sebarealizácie a sebarozvoja.

 

Absolvent 2. stupňa ZŠ absolvovaním výchovy a vzdelávania podľa  ŠkVP ISCED II získava vysvedčenie, na ktorom je v poslednom ročníku uvedené v doložke „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.

 

​​​​​​​2.5 Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

Nevyhnutnou súčasťou výchovy a vzdelávania v základnej škole v rámci princípu humanizmu a rovnakých šancí pre všetkých je na našej škole vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími  potrebami. Pri ich vzdelávaní pedagógovia plne rešpektujú zdravotné znevýhodnenie a narušenie funkcií vnímania či pozornosti týchto detí. Pedagógovia s taktom zadávajú deťom také požiadavky, ktoré má dieťa predpoklady zvládnuť.

 

 Zameranie školy

Vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením formou školskej integrácie sa uskutočňuje v triedach spolu s ostatnými žiakmi školy podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ak je to potrebné. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu škola vychádza zo záverov a odporúčaní uvedených v správach z diagnostického vyšetrenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

 Podmienky pre individuálne začlenenie sú vytvorené pre tieto skupiny žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami:

• deti so špecifickými vývinovými poruchami učenia,
• deti so špecifickými vývinovými poruchami správania,
• deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu sa v doložke vysvedčenia uvedie: „Bol/a vzdelávaný/á podľa individuálneho vzdelávacieho programu.“

U žiakov so ŠVVP sa uplatňujú predmety špeciálno-pedagogickej podpory z disponibilných hodín alebo formou individuálnej intervencie. Špeciálno-pedagogická podpora zahŕňa špecifické vyučovacie predmety odporúčané poradenským zariadením, ktoré sú pre žiaka povinné. Špecifické vyučovacie predmety sa neklasifikujú, na vysvedčení sa uvádza absolvoval/a.

 

 Spolupráca so školskými zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie

Pri výchove a vzdelávaní týchto žiakov spolupracujeme s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

 

Odborné personálne zabezpečenie

Inkluzívny tím zložený z pedagogických asistentov a špeciálnych pedagogičiek implementuje princípy inklúzie  a vytvára klímu školy pre vzájomnú spoluprácu, realizuje potrebnú špeciálnopedagogickú starostlivosť a vo výraznej miere prispieva k úspešnej integrácii a osobnostnému rozvoju žiakov so ŠVVP.

Škola sa zapojila do projektu Škola inkluzionistov, vďaka ktorému spolupracujeme s proinkluzívne nastavenými pedagógmi, riaditeľmi, odborníkmi a špecialistami, ktorí prácou s deťmi s rôznymi vzdelávacími potrebami žijú každý deň.

Pre žiakov s dyslexiou realizujeme kanisterapiu.

 

 Spolupráca s ďalšími objektmi

                V prípade potreby škola spolupracuje s Okresným úradom práce a sociálnych vecí, oddelením sociálno-právnej prevencie.

                Pri výchove a vzdelávaní žiakov so špeciálnymi potrebami škola veľmi úzko spolupracuje s rodičmi týchto detí a to prostredníctvom konzultácií.

 

Individuálne výchovno-vzdelávacie programy

                Pre výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi potrebami sú vypracované individuálne výchovnovzdelávacie programy, kde sú upravené tieto body výchovy a vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami:

1. osobné údaje a zdravotný stav žiaka,
2. špeciálne výchovnovzdelávacie potreby žiaka

• materiálne a organizačné zabezpečenie vyučovania,
• úprava učebného materiálu,
• prípadné úpravy učebného plánu,
• prípadné úpravy učebných osnov,
• konkrétne úlohy v jednotlivých predmetoch,
• zabezpečenie odbornej participácie špeciálneho pedagóga a psychológa,
• spôsob hodnotenia a klasifikácie,
• oznámenie triedneho učiteľa ostatným vyučujúcim o diagnóze žiaka.

 

Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracúva triedny učiteľ v spolupráci  s učiteľmi predmetov, v ktorom sú úpravy učebného plánu, osnov a učebného materiálu a v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom.

V termínoch polročnej a ročnej klasifikácie sa vypracúva hodnotenie výsledkov žiaka na základe individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu.

 

III. Začlenenie prierezových tém

Všetky prierezové témy sú začlenené do jednotlivých predmetov podľa aktuálnosti a vhodnosti obsahu vyučovacích predmetov a sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých predmetov.

 

3.1 Multikultúrna výchova

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.

Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokážu s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať.

Multikultúrnu výchovu možno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov.

3.2 Mediálna výchova

Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť:

• schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi,
• spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú),
• schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií,
• schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.

 

3.3 Osobnostný a sociálny rozvoj

Prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj sa napomáha rozvíjaniu ľudského potenciálu žiakov, poskytuje im základné podklady pre rozhodnutie k plnohodnotnému a zodpovednému životu. Znamená to nielen akademický rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Rozvíja u žiakov sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. Umožní žiakom rozmýšľať o sebe (sebareflexia), o svojom živote, vzťahoch s ľuďmi (reflexia), svojom živote a smerovaní. Orientuje ich uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Znalosti a zručnosti získané v rámci tejto prierezovej témy žiakom pomáhajú reagovať aj na morálne, sociálne a socio-kultúrne otázky. Pomáha žiakom udržať si maximum osobnostnej stability, pestovať si kvalitné medziľudské vzťahy, čeliť možným rizikám a starať sa o svoje psychosomatické zdravie. Táto prierezová téma rozvíja sociálne zručnosti a etické predpoklady potrebné pre život a spoluprácu v aktuálnej skupine a tiež v širšom ľudskom spoločenstve. Pri správnom uplatňovaní významne prispieva k dobrej sociálnej klíme školy a dobrým vzťahom medzi pedagógmi a žiakmi.

 

3.4 Environmentálna výchova

Problém zachovania života na Zemi sa stáva globálnym problémom. Cieľom tejto prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu,

• rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre každodenné konanie a postoje človeka k životnému prostrediu,
• rozvíjať spoluprácu v pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni,
• pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu,
• vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská,
• využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce.

V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť:

• vnímať život ako najvyššiu hodnotu,
• pochopiť význam udržateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti,
• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu,
• podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane životného prostredia prostredníctvom praktickej výučby,
• posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému životnému štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia,
• schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu dedičstvu,
• prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu,
• rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.

 

3.5 Dopravná výchova  - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke

V každodennom živote sa žiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom školy.

Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke – ako chodcov alebo cyklistov – pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách (ďalej len DDI) alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.

Ciele dopravnej výchovy na ZŠ sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka, na oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií:

• pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,
• formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
• osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec),
• naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,
• zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
• zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
• pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,
• uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.

Prierezová tematika sa realizuje v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci školského roka.

 

3.6 Ochrana života a zdravia

Ochrana človeka a zdravia (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom jednotlivých učebných predmetov ako aj samostatných organizačných foriem vyučovania – účelových cvičení. Ochrana života človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.

Snahou je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredia prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Prierezová téma sa zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. U žiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. K tomu je potrebné poskytnúť žiakom teoretické vedomosti, praktické poznatky, pomôcť im osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane. Vyškoliť ich v poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života, rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia, formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž náročných životných situácií.

Prierezová téma sa realizuje obsahom:

• riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana,
• zdravotná príprava,
• pohyb a pobyt v prírode.

 

3.7 Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova, ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky.

Zaradením prierezovej témy do vyučovania je vytvárame u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby žiaci v rámci regionálnej výchovy poznali históriu a kultúru vlastnej obce, mesta – na funkčné využívanie historických regionálnych ukážok: môj rodný kraj – kraj, kde žijem; škola a jej okolie; moja trieda; obec, v ktorej žijem; čo sa mi v našom kraji najviac páči; čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.), história, (osídlenie), povesti, piesne, šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch napr. ekonomika); jej flóru a faunu – význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov – objavujeme Slovensko – objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska; povesťami opradené pohoria – cestujeme po Slovensku – oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu; povesti z veľkých a starých miest Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom); pripomíname si našich predkov – vychádzať z rodinného prostredia t.j. téma – RODINA – rodostrom rodiny, tradičné jedlá; stretnutia s pamätníkmi (starými rodičmi, známymi) na besedy; rozhovory so žiakmi o minulosti ich regiónu a pod. Vedieť sa orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska. Základom našej kultúrnej identity, ako aj zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, je tradičná ľudová kultúra – kultúra, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva – využitie danosti regiónu, návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy – spoznávanie tradičných ľudových remesiel, ľudovoumeleckých výrobkov regiónu, tradičné jedlá, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť vo výtvarnom zobrazovaní; tvorba zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba – spevník regiónu); poznávanie vyčítaniek, hádaniek, básní, ľudovej piesne, tanec, ľudové kroje (hudobný, pohybový, výtvarný prejav), príslovie, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok: ľudových, autorských, povestí a pod. – skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií.

 

3.8 Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli – komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Ciele aj obsah prierezovej témy je súčasťou viacerých predmetov.

Hlavným cieľom je, aby žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili sa riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu overiť ju a pod.

Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológii.

Výsledkom vzdelávania bude, že žiak vhodným spôsobom dokáže zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať, využiť nástroje IKT, identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať rôzne typy informácií, zhromažďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať svoje produkty, názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný výskum, určiť svoje silné stránky a vie ich využiť pri vhodnom výbere témy, vie aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.

Prierezovú tému realizujeme v jednotlivých učebných predmetoch.

 

3.9 Výchova k manželstvu a rodičovstvu

Výchova k manželstvu a rodičovstvu je v primárnom vzdelávaní zacielená na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Bazálnym východiskom je uvedomovanie si, že človek je spoločenská bytosť, rozvíjajúca vzťahy.

V primárnom vzdelávaní plní táto prierezová téma  nasledujúce čiastkové ciele:

• rozvíjať zodpovednosť žiakov voči sebe a iným, aby boli schopní prevziať zodpovednosť za vlastné správanie,
•  pomáhať žiakom rozvíjať pozitívne sebavedomie, pestovať sebaúctu žiakov, rozvíjať úctu k druhým,
•  pestovať v žiakoch schopnosť výberu na základe správneho rozhodnutia, a to i v prípade, že budú vystavení negatívnemu tlaku (asertivita),
• formovať sociálne zručnosti žiakov v interakcii s inými: vytvárať a zvládnuť vzťahy, odhaľovať a riešiť problémy, jasne a výstižne formulovať myšlienky, vypočuť mienku iných v diskusii a iné,
• viesť žiakov k utváraniu personálnej bezpečnosti, poznať rozdiely medzi vhodnými a nedovolenými telesnými dotykmi,
• viesť žiakov k tomu, aby si postupne uvedomovali a osvojili svoju pohlavnú rolu so zreteľom na spoločensko–mravné normy vzájomného správania,
• zdôrazňovať význam kamarátstva a priateľstva, ktoré pomáha rozvíjať interpersonálne vzťahy – empatiu, komunikačné schopnosti,
• pestovať v žiakoch túžbu založiť si v dospelosti rodinu, mať vlastné deti a tieto s láskou vychovávať,
• formovať postoje k bezpečnému správaniu vo vzťahu k zdraviu, špeciálne v otázkach prevencie AIDS,
• oboznámiť žiakov s negatívnymi účinkami fajčenia, alkoholu a iných drog na zdravie a správanie jednotlivca,
• poskytnúť žiakom prvotné informácie o vzniku a vývine ľudského jedinca, starostlivosť rodičov o dieťa (výživa a opatera),
• poskytnúť žiakom základné poznatky o biologických, emocionálnych a sociálnych zmenách v puberte.

 

3.10 Finančná gramotnosť

Začleňovanie finančnej gramotnosti  do výchovno-vzdelávacieho procesu uplatňujeme dvoma spôsobmi:

1. v primárnom vzdelávaní je realizovaná v blokovom vyučovaní,
2. v nižšom sekundárnom vzdelávaní je začlenená do jednotlivých predmetov, pričom ťažisko finančného vzdelávania je v predmetoch: občianska náuka, matematika a etická výchova.

Finančné vzdelávanie realizujeme aj v rámci školského klubu detí v spoločenskovednej oblasti. Cieľom finančného vzdelávanie nie je iba samotné osvojenie si odborných pojmov. Zameriavame sa na získavanie kompetencií nevyhnutných pre zodpovedné finančné správanie v celoživotnej perspektíve, ako aj existenčné zabezpečenie seba a svojej rodiny, rozvoj filantropie a aktívnu účasť na trhu finančných produktov a služieb.

Žiakov vedieme k identifikovaniu dôležitých informácií,  k čomu prispieva:

• využívanie autentických materiálov (reklamné letáky,  inzeráty),
• precvičovanie čítania s porozumením,
• vyhľadávanie varovných signálov klamlivých ponúk.

Národný štandard finančnej gramotnosti je rozpracovaný na podmienky našej školy pre jednotlivé ročníky a predmety do siedmich oblastí:

1. Človek vo sfére peňazí
2. Finančná zodpovednosť a prijímanie rozhodnutí
3. Zabezpečenie peňazí pre uspokojenie životných potrieb – príjem a práva
4. Plánovanie a hospodárenie s peniazmi
5. Úver a dlh
6. Sporenie a investovanie
7. Riadenie rizika a poistenie