Na stredu 5.5.2010 som sa už veľmi dlho tešila. S mojim spolužiakom Ľubošom Vajčovcom a pani učiteľkou Pilarčíkovou sme sa na autobusovej zastávke stretli už zavčas rána, aby sme odišli na olympiádu z biológie- Botanikiádu. Po príchode na stanicu sme zistili, že náš vlak do Košíc bude mať krátke meškanie. V Košiciach sme nastúpili na električku a odviezli sme sa do botanickej záhrady. Každý z nás tam dostal taštičku. Bola v nej, okrem iných darčekov, aj farebná šiltovka – naše poznávacie znamenie, takže sme sa podľa toho rozdelili do skupín. Každá skupina dostala svojho vedúceho, ktorý ju sprevádzal po všetkých stanovištiach. Ako prvé bolo presádzanie kvetov. Každý si mohol potom svoju sedmokrásku zobrať domov na pamiatku. Ďalšie stanovište malo názov Zasadačka. V odpovedníkoch sme mali prírodopisné otázky, na ktoré každý samostatne odpovedal. Potom sme sa všetci spoločne nadesiatovali a pokračovali ďalej. Tretie stanovište bolo v skleníkoch s rôznymi exotickými rastlinami. Pán, ktorý nás sprevádzal, nám o rastlinách povedal zopár zaujímavostí. Kto si ich dobre zapamätal, tomu sa ľahšie vypĺňal odpovedník. Videli sme tam napríklad banánovníky, eukalyptus, datľové palmy. Bolo to veľmi zaujímavé. Štvrté stanovište malo odborný názov Ekologická náučná plocha. Tam sme poznávali kry a stromy. Po obede nás čakalo piate a šieste stanovište. Po nich nastalo vyhodnotenie. Hoci ani ja a ani Ľuboš sme neboli ocenení, na tento deň nikdy nezabudneme. Bolo tam naozaj nádherne.

Katka Šlosárová, 5.B

HABAKUKY je rozprávkový svet Pavla Dobšinského. Na motívy jeho predlohy je v originálnych domčekoch vyrozprávaných niekoľko rozprávok, ktoré stvárňujú  rozprávkové  postavy.

Dňa 24. 4. 2010 sa 44 detí v doprovode 4 vedúcich záujmových útvarov zúčastnilo výletu na HABAKUKY na Donovaloch. Zraz sme mali o 7.00 za našou základnou školou a 7.15 sme autobusom vyrazili k cieľu našej cesty. S dvoma  hygienickými prestávkami sme o 10. 15 dorazili na parkovisko. Odtiaľ sme podnikli krátku vychádzku po okolí, aby deti poznali aj toto nádherné miesto Slovenska s výhľadmi na okolité kopce Veľkej Fatry.Cestou sme pozorovali ešte len prebúdzajúcu sa jarnú prírodu, prvosienky, chránené šafrány a neobišli sme posledné zbytky snehových platní. O 11. 30 sme mali servírovaný obed v reštaurácii, kde nás peknými slovami privítala riaditeľka rozprávkovej dedinky p. Škarčáková. Po naobedovaní sme absolvovali dedinku, celý program trval 3 hodiny. Okrem rozprávkových obydlí a prírodného amfiteátra sa deťom páčili rozprávky v podaní ochotníckych divadelníkov. Po nákupe suvenírov sme sa o 16. 15 dopravili k autobusu a vydali sme sa na spiatočnú cestu. S jednou hygienickou prestávkou autobus o 19. 00 zaparkoval za našou školou, kde si deti prevzali ich rodičia.

Podľa ohlasov detí a ich rodičov usudzujeme, že táto akcia zanechala u nich hlboký zážitok z prežitého dňa.

Vedúce nemuseli riešiť žiaden vážnejší problém a obišli nás aj bežné zdravotné nevoľnosti.

 Vypracovala: Mgr. Kobulská Daniela

Once upon a time there was Little Red Riding Hood...tak začala  rozprávka o Červenej čiapočke v anglickom znení pre mierne pokročilých, ktorú naštudovali traja profesionálni herci z Martina (L.Puchovský,J.Tabaček a M. Hrbáčková), a na ktorej predstavení sa zúčastnili žiaci 7. A, triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. Hoci tento rozprávkový príbeh poznáme v mnohých prozaických i dramatických podobách a v rôznych jazykových prevedeniach, tu pokračoval netradične - Červenej čiapočke sa nechcelo ísť do školy, pretože mali písať písomku, tak si vymyslela,že musí ísť na návštevu k chorej babičke. Sama však pocítila, koľko starostí jej  priniesla táto lož a utvrdila sa,že poza školu sa naozaj chodiť nemá. Predstavenie prinieslo svojimi vynikajúcimi hereckými výkonmi a komediálnymi vstupmi jedinečný umelecký zážitok. Tešíme sa na ďalšiu rozprávku.

Mgr. Zlata Koščová

           23 žiakov našej školy sa pod vedením p.uč Gobanovej a p. uč. Kaminského zúčastnilo lyžiarského kurzu v dňoch 8.2-12.2.2010. Boli medzi nimi začiatočníci aj pokročilí lyžiari. Na lyžiarskom stredisku Drienica boli ideálne podmienky pre obidve skupiny. Pri každennom dochádzaní si zalyžovali aj oddýchli. Jeden den si bol zalyžovať aj pán riaditeľ. V posledný den,piatok, si žiaci namaľovali na tvár srdiečka :).

            8. februára sme s výstrojom lyžiarov a plní radosti nastúpili do autobusu, ktorý nás mal odviezť na 1. deň lyžovačky. O polhodinku sme vystúpili na Drienici. Na svahu nás rozdelili do 3 družstiev a po krátkej rozcvičke hor sa na vlek. Zdatnejší lyžiari lyžovali striedavo pod vedením p. uč. Gobanovej a p. uč. Kaminského. Neskúsení, s odhodlaním zdolať svah, plnili pokyny pánov učiteľov. Prestávku sme trávili v bufetíku pod vlekom. Každý deň sme sa zmordovaní a športovo unavení vracali domov a tešili sa na nasledujúci deň. Skončilo sa to 12. februára,  kedy zdatnejší lyžiari sa stali zdatnými a neskúsení skúsenejšími. Rozišli sme sa spokojní a vďační za skvelý týždeň a darčeky od sponzora ( pani Byncovej ). Tešíme sa na budúci rok s pozdravom  „Športu zdar a lyžovaniu zvlášť.“Ďakujeme.

Alexandra Kobulská, 7.A

Súťaž o najkreatívnejšie snehové sochy má svojho víťaza!

 Vedenie mesta Prešova na začiatku "snehovej kalamity" vyhlásilo súťaž o najkreatívnejšiu snehovú sochu. Zúčastniť sa mohol ktokoľvek, školy, celé tímy, jednotlivci... .

Výhercom tejto súťaže je naša socha leva, ktorú stavalo 30 detí. Tento lev mal výšku 3m a dĺžku viac ako 10m. Celý staviteľský tím získal poukážky od McDonald´s, upomienkové darčeky mesta a škola tiež 100 celodenných skipasov na Štrbské Pleso.Blahoželáme a ďakujeme!

Viac na www.presov.sk   Spravodajstvo
 

Poznáte Toscu? Nie? Naši žiaci 3. a 4. ročníka Vám môžu porozprávať o krásnom vodiacom psíkovi, ktorý sa volá Tosca, a ktorý na nich urobil obrovský dojem na besede dňa 11.12.2009.Vodiaci pes je špeciálne cvičený pes pre nevidiaceho alebo čiastočne zrakovo postihnutého človeka. Vodiaci pes dokáže previesť svojho majiteľa po schodoch, vyvedie ho z neprehľadnej situácie, označí nízke,vysoké a pohyblivé prekážky, koniec chodníka, nájde chodník, nájde dvere, udržiava priamy smer. Ďalej vie vyhľadať dvere, schody, (hore dole), rohy budov, meniť smer majiteľa podľa chodníka. Jednoducho nahrádza mu oči v exteriéri. Nevidiaci na ulici musí čeliť autám, ľuďom, obrubníkom a rôznym iným pevným i pohyblivým prekážkam.
Vodiaci pes poskytuje možnosť bezpečného spôsobu pohybu. Typickými charakteristikami vodiaceho psa sú- biely obojok a biely postroj s vodičom. Pozor! Vodiaci pes nerozlišuje svetlá na križovatke, na zebre nedáva pozor na dopravu! (je to mimo schopnosti psa). Preto, ak zbadáte nevidiaceho so psom, pomôžte mu, prosím, cez cestu. Takisto pomôžte nevidiacemu, ak je v ceste zjavná prekážka. Dôležite je si tiež uvedomiť, že takýto pes má vždy vyhradené sedadlo hneď za vodičom. Vodiaci pes nemusí nosiť košík.
O tom všetkom,ale aj o vzťahu psa a človeka rozprával Mgr. Emil Samoľ z Únie nevidiacich, ktorý sám je 11 rokov nevidiacim. Je až neuveriteľné,ako tento pomocník pomáha nevidiacim vrátiť sa späť do života.

Mgr. Zlata Koščová

Od 26. 10. 2009 prebiehala v našej škole akcia „Daruj knihu školskej knižnici“. Deti mohli doniesť knihy, ktoré prečítali a nebudú ich už doma potrebovať. Touto akciou sme chceli zvýšiť počet kníh v školskej knižnici, pretože finančná situácia nám nedovolí ich väčší nákup.